„Vskutku zaujímavý zážitok“, vyhodnotila stručne naša kolegyňa Martinka na sociálnych sieťach exkurziu v historickej a modernej budove Úradu vlády SR. A naozaj to bolo zaujímavé. Nielen preto, že priestory Letného arcibiskupského paláca patria v Bratislave k tým menej známym, veď boli dlhé roky nedostupné, ale aj preto, že nám naši hostitelia, pracovníci tlačového a informačného odboru úradu pripravili výbornú komentovanú prehliadku, plnú prekvapujúcich príbehov a nových informácií.
Pripomeňme si aj v tomto blogu aspoň to najdôležitejšie z histórie letného sídla uhorských primasov a slávnej Bratislavskej záhrady, ako ju pomenoval brat jedného z nich, prírodovedec Ján Lippay v roku 1663 vo svojom obsiahlom diele, detailne opisujúcom všetko, čo sa v pôvodne renesančnej záhrade nachádzalo a pestovalo.
Prvý palác v čele dnešného Námestia slobody vybudoval v roku 1614 arcibiskup František Forgách. Išlo len o jednoposchodovú budovu, okolo ktorej však bola už vtedy okrasná a ovocná záhrada. František Forgách ju zušľachtil, ale predčasná smrť v roku 1615 mu nedovolila dokončiť zámery, ktoré so záhradou mal. Veľkolepá prestavba sa uskutočnila v polovici 17. storočia, keď dal arcibiskup Juraj Lippay (nastúpil do úradu v roku 1642) vybudovať trojkrídlový palác a za jeho čias získala aj záhrada najväčšiu slávu. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia, za arcibiskupa Františka Barkóczyho, bol palác ešte barokovo upravený.
Po návrate arcibiskupov do Ostrihomu začal palác chátrať, až sa v druhej tretine 19. storočia dostal do správy rakúsko–uhorskej armády a slúžil ako vojenská nemocnica. V roku 1939, keď vznikol Slovenský štát, stal sa sídlom ministerstva zahraničných vecí. Pre účely ministerstva bol rekonštruovaný podľa projektu architekta Emila Belluša v rokoch 1939 až 1942 do dnešnej podoby.
Po vojne sa v paláci udomácnilo Predsedníctvo Zboru povereníkov a, konečne, v roku 1969 vláda. Od 1. 1. 1993 v ňom sídli Úrad vlády SR.
V Letnom arcibiskupskom paláci, rovnako ako je tomu aj v Primaciálnom paláci na Primaciálnom námestí, nájdete Zrkadlovú sálu aj farebne rozlíšené salóniky. V prípade letného paláca je to Ružový, Zelený a Žltý salónik. Nechýba ani kaplnka. Táto je zachovaná v podobe z čias arcibiskupa Imricha Eszterházyho. Oltár vytvoril Georg Rafael Donner a strop zdobia fresky Antonia Galli-Bibienu.
Záhrada arcibiskupa Juraja Lippaya sa jeho nasledovníkom javila finančne náročná na údržbu, preto ju prebudovali. V 19. storočí ju dal Karol Ambróz d´Este upraviť v duchu prevládajúcej módy na prírodno-krajinársky park a v čase vojenskej nemocnice bol ten park premenený na vojenské cvičisko. Sochy sa postrácali, fontány zasypali.
Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia už palác nevyhovoval priestorovým nárokom vlády, a tak bola v roku 1979 na východnom okraji historickej záhrady postavená tzv. nová budova Úradu vlády SR podľa návrhu architektov Ľudovíta Jendrejáka a Ladislava Kušníra. Na umeleckej výzdobe priestoru sa podieľali český umelecký sklár Václav Cigler, sochár drevorezbár Ľudovít Korkoš a textilná výtvarníčka Lýdia Jergušová.
Čo dodať na záver? Asi len to, že sa už tešíme, keď budeme o paláci a jeho histórii rozprávať návštevníkom našich prehliadok a budeme sa môcť s nimi podeliť o všetky prekvapujúce detaily a príbehy, ktoré sme sa vďaka našim hostiteľom a organizátorom exkurzie v budovách Úradu vlády SR dozvedeli.
Autorka článku: Ľubomíra Černáková, Historicky.sk
Foto: Ľubomíra Černáková
