Netrúfam si rozhodovať o tom, či je Fontána Providencia, alebo skôr Prozreteľnosť, v originále Providentiabrunnen, skutočne najkrajšou viedenskou fontánou. No mnohí ju za takú majú. A pravdou je aj to, že ak sa niekde píše o fontánach v hlavnom meste našich nemecky hovoriacich susedov, fontána na Neuer Markt v 1. viedenskom okrese sa vždy spomína na jednom z prvých miest.
Ústrednou postavou fontány je Providencia – alegória osudu a predvídavosti. Obrubu nádrže zdobia štyri postavy, ktoré predstavujú rieky vlievajúce sa do Dunaja – Traun, Enns, Ybbs a Moravu. Na základni okolo sochy Providencie sú zasa štyria putti držiaci ryby žijúce v Dunaji: šťuku, kapra, sumca a lososa. Ryby sú po technickej stránke najdôležitejšou časťou súsošia – sú to chŕliče vody.
Pretože Viedenčania nevedeli pre „Providentiabrunner“ nájsť ľudovejší názov, začali fontánu nazývať podľa jej autora „Donnerbrunner“. No a teraz som vám vlastne prezradila, kto krásnu fontánu vytvoril. Bol to Georg Rafael Donner, rakúsky sochár, najvýznamnejší predstaviteľ rakúskej barokovej plastiky.
Georg Rafael Donner býval v rokoch 1729 – 1739 v Bratislave a vytvoril tu svoje vrcholné diela. Dodnes môžeme obdivovať jeho výzdobu kaplnky svätého Jána Almužníka so sochou arcibiskupa Esterházyho v Dóme sv. Martina, súsošie svätého Martina umiestnené v bočnej lodi toho istého chrámu a ďalšie diela. K tým posledným, ktoré tu vytvoril, i keď nebolo určené pre Bratislavu, patrí práve slávna viedenská fontána.
Fontánu objednalo mesto Viedeň v roku 1737. Donner vytvoril v Bratislave modely plastík a do jeho obľúbenej zliatiny olova a cínu, ktorá sa pre svoj temný čierny lesk otcom Viedne tak veľmi páčila, ich odlial iný sochár – Johann Nikolaus Moll. Fontánu odhalili v roku 1739 pri príležitosti menín otca Márie Terézie, cisára Karola VI.
Fontána je od roku 2018 kvôli stavebným úpravám na námestí dočasne odstránená. Pozrite si ju aspoň na obrázku z Wikipedie:
Autorka článku: Ľubomíra Černáková