Prekvapenie na konci fasády

Bratislavské ulice vedia prekvapiť. Niekedy kráčate, míňate ulicu za ulicou so stále rovnakým výhľadom na stále rovnaký typ bytoviek a zrazu…

Zrazu nájdete niečo celkom nečakané. Napríklad na bytovom dome, vlastne bloku domov medzi ulicami Povraznícka, Bjornsonova a Belopotockého. Blok je známy predovšetkým viacdielnou pamätnou tabuľou z mramoru, venovanou nórskemu spisovateľovi, nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru Björnstjerne Björnsonovi (Bjørnstjerne Bjørnson), ktorý sa vo svojich publicistických článkoch postavil začiatkom minulého storočia na ochranu Slovákov pred maďarizačným útlakom. Dva medailóny (mramorové kruhové terče s textovou časťou pamätníka) sa nachádzajú po stranách a bronzový reliéf spisovateľa nad prejazdom, ktorý prepája Bjornsonovu ulicu (medzi vchodmi 2 a 4) s Benediktiho a Anenskou ulicou, alebo môžeme povedať aj s vnútroblokom Polikliniky Mýtna. To ale nie je to prekvapenie.

Rozmerný bytový dom je zaujímavý aj iným spôsobom. Navrhol ho Emil Belluš a postavený bol v dvoch etapách, v rokoch 1926 až 1933 (niekde sa uvádza aj 1935). Umiestnil doň menšie aj väčšie byty a aj ateliéry. A v tých ateliéroch tvorili naozaj významní umelci, napríklad Mikuláš Galanda alebo Ľudovít Fulla. Ešte aj dnes, ak zdvihnete zrak trochu vyššie na, aspoň podľa autorky tohto príspevku, najzaujímavejšiu časť domu, môžete tam vidieť opreté, čerstvo dokončené, menšie aj (nielen rozmerom :-)) veľké olejomaľby. A čo je tá najzaujímavejšia časť domu? Je to zvláštne nárožie Bjornsonovej a Belopotockého ulice vyplnené atypickými presklenými lodžiami a z druhej strany nadštandardne veľkými balkónmi. Všimli ste si ich niekedy? Nie? Nevadí, v galérii k článku nájdete jeho fotografie.

Autor: Ľubomíra Černáková

Pozrite si profil sprievodkyne: Ľubomíra Černáková

Najkrajšia viedenská fontána vznikla v Bratislave

Netrúfam si rozhodovať o tom, či je Fontána Providencia, alebo skôr Prozreteľnosť, v originále Providentiabrunnen, skutočne najkrajšou viedenskou fontánou. No mnohí ju za takú majú. A pravdou je aj to, že ak sa niekde píše o fontánach v hlavnom meste našich nemecky hovoriacich susedov, fontána na Neuer Markt v 1. viedenskom okrese sa vždy spomína na jednom z prvých miest.

Ústrednou postavou fontány je Providencia – alegória osudu a predvídavosti. Obrubu nádrže zdobia štyri postavy, ktoré predstavujú rieky vlievajúce sa do Dunaja – Traun, Enns, Ybbs a Moravu. Na základni okolo sochy Providencie sú zasa štyria putti držiaci ryby žijúce v Dunaji: šťuku, kapra, sumca a lososa. Ryby sú po technickej stránke najdôležitejšou časťou súsošia – sú to chŕliče vody.

Pretože Viedenčania nevedeli pre „Providentiabrunner“ nájsť ľudovejší názov, začali fontánu nazývať podľa jej autora „Donnerbrunner“. No a teraz som vám vlastne prezradila, kto krásnu fontánu vytvoril. Bol to Georg Rafael Donner, rakúsky sochár, najvýznamnejší predstaviteľ rakúskej barokovej plastiky.

Georg Rafael Donner býval v rokoch 1729 – 1739 v Bratislave a vytvoril tu svoje vrcholné diela. Dodnes môžeme obdivovať jeho výzdobu kaplnky svätého Jána Almužníka so sochou arcibiskupa Esterházyho v Dóme sv. Martina, súsošie svätého Martina umiestnené v bočnej lodi toho istého chrámu a ďalšie diela. K tým posledným, ktoré tu vytvoril, i keď nebolo určené pre Bratislavu, patrí práve slávna viedenská fontána.

Fontánu objednalo mesto Viedeň v roku 1737. Donner vytvoril v Bratislave modely plastík a do jeho obľúbenej zliatiny olova a cínu, ktorá sa pre svoj temný čierny lesk otcom Viedne tak veľmi páčila, ich odlial iný sochár – Johann Nikolaus Moll. Fontánu odhalili v roku 1739 pri príležitosti menín otca Márie Terézie, cisára Karola VI.

Fontána je od roku 2018 kvôli stavebným úpravám na námestí dočasne odstránená. Pozrite si ju aspoň na obrázku z Wikipedie:

Autor: Ľubomíra Černáková

Pozrite si profil sprievodkyne: Ľubomíra Černáková