V Bratislave je jedna socha, na ktorú sa ľudia pozerajú len v hlbokom smútku. Stojí na zelenom trávniku, na pozadí nekonečnej modrej oblohy, za sklenenou stenou, ktorá ju neviditeľne delí od obradnej siene Krematória.
Socha s názvom Zjednotenie symbolizuje moment, keď človek odchádza z nášho sveta, aby navždy splynul v jednote s veľkolepou prírodou. Tou cestou sa už dávno pobral aj jej autor Rudolf Uher.
Kým Rudolf Uher žil, bol slávny, potom zatracovaný a potom opäť oslavovaný. A predsa jeho dielo pozná len málo z Bratislavčanov. Prečo? Pretože v celom meste zostala po ňom, okrem sochy v Krematóriu, len jedna voľne prístupná socha, presnejšie súsošie.
Súsošie Rodina z roku 1967 dotvára vstupný priestor pred študentským domovom Jura Hronca na Bernolákovej ulici. Dnes ho z ulice ledva zbadáte. Plocha, na ktorej sa pôvodne nachádzalo, musela totiž ustúpiť rozšíreniu parkoviska. Tak či onak, ide o významné dielo, veľmi charakteristické pre tvorbu Rudolfa Uhera, jedného zo zakladateľov slovenskej moderny.
Rudolf Uher bol pôvodne učiteľom matematiky a deskriptívnej geometrie a poslucháčom na Oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Spojenie zdanlivo nespojiteľného, matematiky a výtvarného umenia, posunulo sochára medzi priekopníkov nového smerovania v slovenskom umení. Jeho sochy reprezentovali Československo na výstavách Expo v Osake i Montreale, bol pozvaný na sympózium do USA.
Ani spomínaná socha v prírodnom pokračovaní obradnej siene Krematória nie je náhoda. Práve Rudolf Uher dokázal novým spôsobom spájať voľnú sochu s otvorenou krajinou. Jemu a jeho priateľovi, sochárovi Karlovi Prantlovi z Rakúska patrí zásluha na vzniku galérie pod holým nebom v kamennom lome vo Vyšných Ružbachoch.
V roku 1972 prišlo prebudenie z eufórie konca šesťdesiatych rokov. Úspechy na nesprávnej strane sveta viedli k pozastaveniu členstva Rudolfa Uhera v Zväze slovenských výtvarných umelcov a obmedzeniu výstavnej činnosti. Niektoré jeho diela boli úradne zničené. Podpísalo sa to na umelcovom zdraví veľmi kruto. Stratil ten najcennejší sochársky nástroj – schopnosť používať pravú ruku.
Dôvod, prečo by sme sa mali pristaviť pri súsoší Rodina na Bernolákovej ulici a vzdať tak jeho autorovi úctu, nie sú len spomínané úspechy, ale i nezlomná vôľa, vďaka ktorej sa už o niekoľko málo rokov vrátil k umeleckej tvorbe. Ťažký kameň a tvrdé drevo vymenil za hlinu, miesto pravej sa naučil používať ľavú ruku. Je symbolom moderného sochárstva aj toho, čo všetko človek dokáže navzdory nepriazni osudu.
„Socha sa začína tam, kde sa začína zem. A dosahuje tam, kam dosiahol človek.“
Rudolf Uher
Autorka článku: Ľubomíra Černáková, www.historicky.sk
Ilustr. foto: Matej Hakár 2023, umeniemesta.sk
Použité zdroje:
Sochy R. Uhera reprezentovali ČSSR na výstavách Expo v Osake i Montreale: https://www.vtedy.sk/sochar-rudolf-uher
Slávnostné uvedenie publikácie Slovenské sochárstvo 1945 – 2015: https://www.slovart.sk/aktuality/slavnostne-uvedenie-publikacie-slovenske-socharstvo-1945-2015