Budovu Národnej rady SR začali stavať v roku 1986 podľa projektu architektov Ľ. Jendrejáka, P. Puškára a J. Šilingera. Prvé rokovanie sa v nej konalo v máji 1994. Vnútorné riešenie priestorov špecifickým spôsobom ilustruje zmeny, ktoré sa udiali v spoločnosti od druhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia. Pozrite si obrázky s popismi pod článkom a všimnite si napríklad zachované telefónne búdky – ani poslanci ešte nemali služobné mobily, či dodatočne inštalované technické zariadenia pre vozičkárov – bezbariérovosť ešte nepatrila k základným kritériám kvality projektov. To, čo na fotkách nevidieť, je výtvarné dotvorenie interiérov špičkovými umeleckými dielami, napríklad cyklom siedmich malieb na dreve od Albína Brunovského, veľkoplošným nástenným artprotisom od Mikuláša Klimčáka, drevorezbou od Ludwiga Korkoša a ďalšími.
Podateľňa a poštové priečinky členov NRVlajka z revolúcie 1848Busta J. M. Hurbana vo vestibulePri vstupe k predsedovi NR SRVýhľad z medziposchodiaBalkón pre verejnosť v rokovacej sálePohľad z balkóna do rokovacej sályTelefónne kabínky
„Vskutku zaujímavý zážitok“, vyhodnotila stručne naša kolegyňa Martinka na sociálnych sieťach exkurziu v historickej a modernej budove Úradu vlády SR. A naozaj to bolo zaujímavé. Nielen preto, že priestory Letného arcibiskupského paláca patria v Bratislave k tým menej známym, veď boli dlhé roky nedostupné, ale aj preto, že nám naši hostitelia, pracovníci tlačového a informačného odboru úradu pripravili výbornú komentovanú prehliadku, plnú prekvapujúcich príbehov a nových informácií.
Pripomeňme si aj v tomto blogu aspoň to najdôležitejšie z histórie letného sídla uhorských primasov a slávnej Bratislavskej záhrady, ako ju pomenoval brat jedného z nich, prírodovedec Ján Lippay v roku 1663 vo svojom obsiahlom diele, detailne opisujúcom všetko, čo sa v pôvodne renesančnej záhrade nachádzalo a pestovalo.
Prvý palác v čele dnešného Námestia slobody vybudoval v roku 1614 arcibiskup František Forgách. Išlo len o jednoposchodovú budovu, okolo ktorej však bola už vtedy okrasná a ovocná záhrada. František Forgách ju zušľachtil, ale predčasná smrť v roku 1615 mu nedovolila dokončiť zámery, ktoré so záhradou mal. Veľkolepá prestavba sa uskutočnila v polovici 17. storočia, keď dal arcibiskup Juraj Lippay (nastúpil do úradu v roku 1642) vybudovať trojkrídlový palác a za jeho čias získala aj záhrada najväčšiu slávu. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia, za arcibiskupa Františka Barkóczyho, bol palác ešte barokovo upravený.
Po návrate arcibiskupov do Ostrihomu začal palác chátrať, až sa v druhej tretine 19. storočia dostal do správy rakúsko–uhorskej armády a slúžil ako vojenská nemocnica. V roku 1939, keď vznikol Slovenský štát, stal sa sídlom ministerstva zahraničných vecí. Pre účely ministerstva bol rekonštruovaný podľa projektu architekta Emila Belluša v rokoch 1939 až 1942 do dnešnej podoby.
Po vojne sa v paláci udomácnilo Predsedníctvo Zboru povereníkov a, konečne, v roku 1969 vláda. Od 1. 1. 1993 v ňom sídli Úrad vlády SR.
V Letnom arcibiskupskom paláci, rovnako ako je tomu aj v Primaciálnom paláci na Primaciálnom námestí, nájdete Zrkadlovú sálu aj farebne rozlíšené salóniky. V prípade letného paláca je to Ružový, Zelený a Žltý salónik. Nechýba ani kaplnka. Táto je zachovaná v podobe z čias arcibiskupa Imricha Eszterházyho. Oltár vytvoril Georg Rafael Donner a strop zdobia fresky Antonia Galli-Bibienu.
Záhrada arcibiskupa Juraja Lippaya sa jeho nasledovníkom javila finančne náročná na údržbu, preto ju prebudovali. V 19. storočí ju dal Karol Ambróz d´Este upraviť v duchu prevládajúcej módy na prírodno-krajinársky park a v čase vojenskej nemocnice bol ten park premenený na vojenské cvičisko. Sochy sa postrácali, fontány zasypali.
Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia už palác nevyhovoval priestorovým nárokom vlády, a tak bola v roku 1979 na východnom okraji historickej záhrady postavená tzv. nová budova Úradu vlády SR podľa návrhu architektov Ľudovíta Jendrejáka a Ladislava Kušníra. Na umeleckej výzdobe priestoru sa podieľali český umelecký sklár Václav Cigler, sochár drevorezbár Ľudovít Korkoš a textilná výtvarníčka Lýdia Jergušová.
Čo dodať na záver? Asi len to, že sa už tešíme, keď budeme o paláci a jeho histórii rozprávať návštevníkom našich prehliadok a budeme sa môcť s nimi podeliť o všetky prekvapujúce detaily a príbehy, ktoré sme sa vďaka našim hostiteľom a organizátorom exkurzie v budovách Úradu vlády SR dozvedeli.
