Svetový deň cestovného ruchu

Donedávna sme si bez váhania, priam s nadšením boli schopní rezervovať letnú dovolenku hneď v januári. Poniektorí dokonca ešte pred Vianocami. Cestovný ruch bol vtedy, pred rokom 2019 na svojom vrchole. Nebáli sme sa cestovať, lietať, dôverovať. Covidová pandémia to nielen zmenila, ale na čas úplne zastavila. Rozbiehali sme sa pomaly, opatrne. A potom prišla vojna na Ukrajine. Navyše, klimatická kríza neustále naberá obrátky, ktoré vnímajú nielen záhradkári, poľnohospodári či vodohospodári, ale všetci milovníci prírody. Lesné požiare, vyschnuté rieky, tropické dni takmer po celý mesiac a to i v strednej Európe nás všetkých nútia prehodnotiť svoj postoj k cestovnému ruchu.

Táto myšlienka – Prehodnotiť cestovný ruch (z angl. Rethinking Tourism 1)) – je témou i Svetového dňa cestovného ruchu pre rok 2022.

Zdá sa, že svetový deň má už dnes takmer všetko. Svetový deň korytnačiek (23.5.), svetový deň hudby (21.6.), svetový deň bozkávania (6.7.), svetový deň cestovín (25.10.). No nie je to žiadny sviatok, tobôž nie cirkevný. A nemyslí sa tým ani oficiálny pamätný deň. Ale i tak je svetový deň dôležitý. V oblasti cestovného ruchu je takýmto dňom 27. september. Týka sa nás všetkých, lebo cestovný ruch je mimoriadne široký pojem. Dokonca v slovenskej terminológii ešte širší ako výraz turizmus.

Podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied sa v slovenčine pod slovným spojením cestovný ruch myslí „odvetvie zamerané na cestovanie a pobyt mimo bydliska s rekreačným alebo poznávacím cieľom“.2) Výraz turistika pritom na Slovensku používame najčastejšie pri označovaní chôdze, zvyčajne v prírode. Preto v odbornej terminológií – a teda i k názvu svetový deň pridávame slovné spojenie cestovný ruch, hoci sú pojmy turizmus a cestovný ruch synonymá.

Celosvetovo najvýznamnejšia a najväčšia inštitúcia, ktorá sa venuje cestovnému ruchu je Svetová organizácia cestovného ruchu (United Nations World Tourism Organization, v skratke UNWTO). Jej stanovy prijala Organizácia spojených národov (OSN) v nedeľu 27. septembra 1970 v Mexiku. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1975 bola oficiálne zriadená Svetová organizácia cestovného ruchu so sídlom v Mexiku.

V roku 1980, k príležitosti 10. výročia schválenia svojich stanov vyhlásila Svetová organizácia cestovného ruchu deň 27. september za Svetový deň cestovného ruchu. Práve v tomto čase totiž končí turistická sezóna na severnej pologuli a začína na južnej.

V Asociácii sprievodcov Bratislavy si v tento deň spomenieme tak na všetky úskalia, s ktorými sa počas práce stretávame, ako aj na tú neopísateľnú radosť, ktorú nám práca v cestovnom ruchu prináša.

No zároveň chceme tiež prehodnotiť cestovný ruch – odvetvie, ktorého súčasťou je príroda, kultúra, hospodárstvo, gastronómia, služby – teda aj my, sprievodkyne a sprievodcovia. Nuž a vo svojej podstate sú to i všetci ľudia, ktorí využívajú rôzne služby cestovného ruchu.
Vzhľadom na nové i pretrvávajúce okolnosti chtiac-nechtiac i my všetci zrejme prehodnotíme svoj postoj k cestovnému ruchu. Verme a želajme si, nech to zvládneme, nech je cestovný ruch tam kde bol, na vrchole našich a vašich radostí zo života.

  1. https://www.unwto.org/world-tourism-day-2022/join
  2. file:///C:/Users/katar/Downloads/terminologiaCR.pdf

Autorka článku: Katarína Králiková
Ilustračné foto: Jana Kollárová

Obnova Hradu Devín

Ak sprevádzate turistov po areáli Hradu Devín alebo patríte k jeho tohtoročným návštevníkom, iste viete, že prechádza rozsiahlou obnovou. A hoci väčšina z nás miluje takéto pamiatky, len niektorí vedia, čo všetko je potrebné, aby bola zabezpečená trvácnosť majestátnych ruín devínskeho hradu a komfort jeho návštevníkov.

Obnovu realizuje Múzeum mesta Bratislavy, do ktorého správy Hrad Devín patrí.

Popri rekonštrukcii odkrytých architektúr v areáli hradu, rekonštrukcii krycej stavby a opätovnom sprístupnení ranokresťanských archeologických nálezov pod ňou, sa môžeme tešiť napríklad aj na nový viacjazyčný informačný a navigačný systém, či nové archeologické nálezy dokladajúce osídlenie Devína od eneolitu/staršej doby bronzovej, doby železnej a rímskej až po neskorý stredovek a novovek.

Na strednom a hornom hrade sa rieši súčasný nevyhovujúci stav jednotlivých konštrukcií, ktorý je výsledkom zásahov po roku 1961, najmä použitia cementu pri prácach statického zabezpečenia.

„Dnes sa pri konzervačných prácach vyžaduje aplikovanie pôvodných techník a technológií s cieľom nadviazať na pôvodné techniky pri výstavbe hradov a nevytvárať novotvary zo základných stavebných materiálov,“ približuje Viktor Agocs, vedúci oddelenia správy budov Múzea mesta Bratislavy.

Za optimálneho stavu budú sanačné práce ukončené do polovice decembra 2022.

Obnovu, archeologický výskum, ale aj cezhraničnú spoluprácu v oblasti vzdelávania podporil projekt Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava. Múzeum mesta Bratislavy a obec Marchegg v rámci projektu spolupracujú na zachovaní svojho kultúrneho dedičstva a zvyšovaní povedomia verejnosti o významných kultúrnych pamiatkach na oboch stranách hranice. Ich spolupráca by mala prispieť k zvýšeniu návštevníckeho potenciálu pohraničného regiónu Marchfeld – Záhorie – Bratislava.

Zdroj: Tlačová správa MMB

Foto: Ľubomíra Černáková